FIGY

plody figy na figovníku dole prezimované zrelé v júni, hore druhá generácia

figi sú najlepším ovocím pre začiatočníka v pestovaní pre svoju nenáročnosť. Rastú "ako z vody"

Archeológovia našli známky pestovania figovníkov už pred 14 000 rokmi čo znamená, že figa bola prvá  človekom pestovaná rastina. Verím že figy človek nepestoval len kvôli figovým listom. V každom prípade si naši Adamovia a Evi mohli užiť týchto sladkých plodov do sýtosti, keďže jablone prišli na rad až neskôr. Nie je to vôbec náhoda že spolužitie človeka a figy má takú hystóriu. Naši dávny predkovia vedeli čo je dobré! Vyberte si z pomedzi 40 špiočkových odrôd ktoré máme zozbierané.

Kto neochutnal sviežu, prezretú už mierne zvednutú figu zo svojej záhrady zrejme nemôže pochopiť nadšenie zberateľov, ktorý majú desiatky figových kríčkov rôznych odrôd... Všetky sú dobré len ich dopestovať každý rok čo najviac!

Figovník ako subtropický ovocný ker sa pestuje na južnom Slovensku už niekoľko storočí. Rástol vo vinohradoch, kde ho vysádzali do voľnej pôdy. Dnes ho s obľubou pestujú v záhradkách na mieste chránenom pred mrazivými vetrami. V zime sa osvedčilo zateplenie.

V chladnejších oblastiach Slovenska sa osvedčilo kontajnerové pestovanie s prenášaním pred zimou do interiéru. V teplejších oblastiach sa kontajnerované pestovanie samozrejme osvedčilo tiež.

Rod Ficus s jeho asi 700 druhmi sa radí do čeľade morušovitých, ktoré rastú ako stromy, kry alebo liany. S pomedzi morušovitých sa u nás vyskytuje ešte Moruša biela i čierna, Maklura, Kudrania trikuspidata, Broussonetia Papirifera. Všetky majú sladké a chutné plody.

Rastliny obsahujú biely lepkavý latex, ktorého súčasťou je aj kaučuk. Ficus carica sa zo svojej domoviny Ázie rozšíril takmer do všetkých subtropických oblastí sveta. Plantážnicky sa pestuje pre výživné a chutné plody. Na miestnych trhoch sa figy predávajú čerstvé i sušené. Čerstvé obsahujú asi dvadsaťpäť percent cukrov, sušením sa cukornatosť zvýši až na päťdesiat percent. Potom sa dajú dlhodobo skladovať. Takéto majú u nás dlhodobú tradíciu konzumácie najmä na vianoce. Mnoho ľudí takto vlastne ani nepozná čerstvé nesušené figy. Ak ich niekto pozná tak najčastejšie z dovoleniek v chorvátsku či Taliansku, hoci aj v reťazcoch supermarketov sa dnes už čerstvé nesušené plody dajú zakúpiť. Najchutnejšie sú však tie z vlastnej záhrady. Ich pestovanie je prekvapivo jednoduché!

Figovník je opadavý ker. U nás sa pestujú aklimatizované partenokarpické (rodiace plody automaticky bez opelenia) odrody, ktoré dorastajú do výšky dva až tri metre. Plody vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez zjavného kvitnutia. V závislosti od mikroklimatických podmienok dozrievajú približne o tri mesiace, čiže od polovice augusta do jesene. Vývin plodov z letnej rastovej fázy sa na jeseň zastaví a v priebehu zimy zmrznú. Na rastlinách pestovaných v kontajneroch dozrievajú spolahlivo dve úrody, vo voľnej pôde druhá uroda v dozrie len v najteplejších oblastiach aj to len niektoré odrody. Prvá úroda v júni-júli však ak nám figa nevymrzla dozrie prakticky vždy.

Výsadba a pestovanie
Do voľnej pôdy vysádzame aspoň dvojročné rastliny, pretože v prvom roku po rozmnožení nemusí byť drevo dostatočne vyzreté a po zimných mrazoch by rastlina mohla uhynúť. Dospelý figovník vydrží bez poškodenia mrazy do –15 °C. pri silnejších omrznú konce výhonkov, čo však rastline neuškodí. Počas tuhých zím a na nechránenom stanovišti vymŕzajú figovníky až po zem. V nasledujúcom roku vypučia od koreňa a o rok neskôr znovu rodia. Teda pokiaľ zas navymrznú! Boli však aj také zimy, kedy nasadené plody prezimovali a na jar pokračovali v raste.

Pretože figovníku vyhovuje slnečná a výhrevná poloha, vysadíme ho na miesto chránené od vetrov, napríklad k južnému múru. Slnečný úpal mu neškodí. Do vykopanej jamy primerane veľkej napríklad štyridsať krát štyridsať centimetrov rozhodíme tridsať gramov Cereritu alebo iného, pomaly rozpustného hnojiva. Rastlinu môžeme vysadiť o desať až dvadsať centimetrov hlbšie, ako rástla v kontajneri. Tak bude chránená najmä v prvom roku pred možným zmrznutím. Preventívne môžeme figovník chrániť pred silnými mrazmi tak, že aspoň do polovice výšky ho zakryjeme čečinou alebo iným suchým rastlinným materiálom. Dôkladnejšie prikritie vrecovinou či iným materialom má samozrejme tiež zmysel.

Veľkosť figovníkla v nádobe vieme regulovať. Čím väčšia nádoba, tým vyrastie aj figovník väčší. Odporúčam však používať naozaj veľké nádoby a najmä zaštipovať a zaštipovať... Takto dopestujeme krásne "bonzaje", už po pár rokoch kmienok krásne zhrubne. Figovník pestovaný v kontajneri presádzame prvých päť rokov vždy na jar. Použijeme zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere asi 2:1:0,5, ktorá má mať neutrálnu reakciu. Na liter substrátu pridáme zásobné hnojivo – dva gramy Cereritu, NPK alebo podobné hnojivo. V ďalších rokoch presádzame v troch až štvorročných intervaloch. Pritom nemusíme použiť vždy väčší kontajner, ale časť koreňov aj so zeminou po celom obvode odrežeme a do rovnako veľkého kontajneru doplníme čerstvú zeminu. Prihnojujeme každoročne na jeseň zapracovaním do pôdy pod celou korunou päť až desať kilogramov maštaľného hnoja, prípadne pomaly rozpustného granulovaného hnojiva. Rastlinu pestovanú v kontajneri môžeme prihnojovať každé dva týždne až do augusta tekutou hnojivou zálievkou, napríklad 0,2% roztokom Harmavitu.

Figovník s nasadenými plodmi môže následkom nedostatku vlahy plody zhodiť. Rastlinu v kontajneri zalievame až po miernom presušení povrchu zeminy. Škodí mu aj dlhodobo rozbahnená pôda. Rastlinu vo voľnej pôde zalievame do augusta počas rastu plodov len pri nedostatku dažďov. Pri dlhodobo premokrenej zemine v čase dozrievania plodov tieto môžu praskať.

Rez
Rezom docielime požadovanú veľkosť i tvar rastliny a predovšetkým pravidelnú úrodu. Figovník znáša rez veľmi dobre a následne bohato rozkonáruje. Nerezané rastliny majú riedke a príliš dlhé prírastky a až v neskorších rokoch sa tvoria kratšie. Preto v prvom roku po rozmnožení skrátime v predjarí hlavný výhonok na päť až šesť púčikov. Rastlina sa rozkonári a budeme ju pestovať s tromi až piatimi hlavnými kmienikmi vo forme kra. Samozrejme ak chceme v nádobe stromčekovú formu, je to možné. Vo voľnej pôde pestovanie s jedným kmienikom je obtiažne. Bočné výhonky skracujeme na tri až päť púčikov, odstraňujeme kolmé konkurenčné, križujúce a dovnútra korunky rastúce konáriky. Rastlinu v kontajneri môžeme rezať rovnako, ale pre udržanie menšieho vzrastu a bohatej rodivosti je vhodný nasledovný rez, ktorý vykonávame až po výchovnom reze: na konárikoch s vyrastajúcimi plodmi odstránime – vylúpneme terminálny a všetky

bočné púčiky okrem dvoch spodných. Po zobratí úrody tieto odrodené konáriky odrežeme. Medzičasom z dvoch spodných púčikov vyrástli nové konáriky s plodmi, ktoré zrežeme počas rastu za tretím až štvrtým plodom. Na jar jeden z dvoch konárikov odstránime a druhý skrátime na jeden až dva púčiky. Celý cyklus rezu môžeme každoročne opakovať.

Druhou a jednoduchšou možnosťou je prosti kedykoľvek počas vegetácie keď budeme vidie mladý výhon vždy ho zaštipneme za 3-5 listom. Stromček či kríček sa krásne rozkonári a bohato rodí. Drevo navyše vďaka častému zaštipovaniu

Rozmnožovanie
Figovník rozmnožujeme zakorenením odrezkov. V januári, keď je teplota nad 0 °C, narežeme výhonky, z ktorých na odrezky použijeme strednú časť hrubú desať až pätnásť milimetrov. Odrezky upravíme na dĺžku desať až pätnásť centimetrov s tromi až štyrmi púčikmi. Nemali by ešte roniť latex. Rezné rany necháme zasušiť asi dva dni pri teplote okolo 10 °C a ošetríme ich fungicídnym prípravkom proti plesni, prípadne ich môžeme zasypať práškovým stimulátorom. Odrezky napicháme až po vrchný púčik do zmesi agroperlitu, hrubého piesku a odkyslenej rašeliny. Umiestnime ich do miestnosti s teplotou 20 až 25 °C a substrát udržujeme mierne vlhký. Do štyroch až šesť týždňov zakorenia. V priebehu ďalšieho mesiaca ich rozsádzame veľmi opatrne, pretože mladé korene sú veľmi krehké. Po presadení pestujeme rastliny v polotieni a postupne ich privykáme na priame slnko.

Choroby a škodcovia
Chorobami u nás figovníky netrpia. V nevetranom skleníku sa občas môžu na mladých rastlinách objaviť molice. Na praskajúcich plodoch môžu škodiť mravce a osy, ktoré láka sladká vôňa dužiny.

"Rastie to ako z vody... Radšej zaštipuj za každým 4 listom krajšie sa rozkonári, lepšie rodí a je potom kompaktnejšia." - poradil som pestovateľovi.

Odpovedal som: Ono to má byť presne naopak ty by si ho nemal strihať podľa toho ako ti rastie, ale on by mal rásť podľa toho ako ho ty striháš....
Figovník rýchlo narastie až po strop a potom ho budeš musieť strihať oveľa radikálnejšie.
Platí tu ohýbaj ma Mamko alebo teda Paľko , naozaj nemusíš ho strihať ak nemáš rád záhradné nožnice, ale môžeš ho ohnúť až po zem prípadne aj potopiť a tak zakorenioť, alebo ak aj nechceš rozmnožovať, tak ho ohni aspoň z toho dôvodu, že takto ti lepšie a rýchlejšie zarodí a zároveň sa ti rozkonáry v dolnej časti...pri zaštipovaní však nožnice nie sú vôbec treba. Stačí prstami odlomiť mladý zelený vrcholček rastúceho výhonu za 3-5 listom a to neustále opakovať. Kríčku tak neublížite práve naopak.

Pokus pestovať figovník ako stom vo voľnej pôde na 99% skončí vymrznutím až po koreň a to skôr, či neskôr. Samozrejme vínimka je možná. Musí to byť v najteplejších oblastiach Slovenska v intraviláne. Musel by mať veľmi dobre chránené miesto niekde medzi domami, ako je na fotografiach a v zime ho zakrývať, inak vymrzne. Oveľa jednoduchšie je pestovať ho vo veľkej nádobe a na zimu schovať do studenej pivnice. Je to ideálny "veľký bonsaj".
Tiež viem o figovníku, ktorý nevymŕza a rastie už asi 200 rokov, ale je vedľa 3m hrubého prastarého múra z južnej strany, chránený zo všetkých strán, pritom na kopci. Namnožil som ho a sledujem ako sa bude správať v iných lokalitách.

Už tretím rokom, mám aj "Afgánsky" figovník. Vytvára pekné listy zubkované - iné ako ostatné figovníky, ale nerodí vôbec, takže to bude isto nejaký semenáč, premnožený rezkami. U fig je to tak, že väčšina semenáčov nerodí vôbec. Mám ale rodiaci Tibetský figovník, má tiež hodne odlišné listy. Také elipsovité a plstnaté...
Dá sa pestovať dvoma spôsobmi. V zime môže byť aj v byte a darí sa mu pritom, alebo aj vonku klasicky ako aj iné figovníky v našich podmienkach.

Ano presne tekto ako je na fotke má význam pestovať chúlostivejšie veci ako sú figy alebo Hurmi kaki a podobne. V meste v zástavbe kryté vykurovaným i stenami zo všetkých strán a samozrejme to mesto nemôže byť 850m nad morom v Tatrách napríklad!

Tam, v chladných horských oblastiach sa zas dá podobne pestovať napríklad broskyňa či marhuľa...
Čo sa týka toho že figovník potrebuje opeliť, tada nie je partenokarpický, tak to by bolo vidno, vytvoril by malé figičky do štádia "kvetu" (kvitne zvnútra) a potom by odpadli keď by neboli opelené tými špeciálnymi osičkami... Ak však figovník netvorí dokonca ani len maličké plôdiky, tak je to v tom, že je úplne planý - vraví sa samčí, v skutočnosti ani to... jdenoducho nikdy sa ani nebude snažiť zarodiť, takže to nie je v opelení - je to jednoducho zmätok... Ono to chce vysiať tých semenáčov aspoň 20 a potom je šanca že niektoré aj budú rodiť, alebo sa aspoň budú snažiť robiť plôdiky.

Figu je v našich podmienkach lepšie pestovať ako kríček. Aj sa potom lepšie schováva - prikrýva.
Divím sa, že keď pestovateľom čo už len raz vymrzla bránia sa ju obalovať aspoň trochu. Pomôže to aspoň proti krátkodobému silnejšiemu mrazu a dlhodobo u nás mráz nebýva. Tiež by pomohlo pestovať figu ešte bližšie pri stene...
Je pravda, že stromčekové tvary sú asi krajšie, no v našich podmienkach je pre figu krík prirodzenejší... Krásne ale vypadajú "stromčeky malé figy v kvetináčoch" Tie sa navyše ľahko schovajú a takto sa dá pestovať figa aj keď nemáme tak pekné zátišie ako je na obrázku.

Otázka: Mám ostrihať svoju figu vonku teraz na jeseň alebo počkať a radšej skoro na jar?

Neexistuje jediné správne riešenie. To ako budeš postupovať závisí hlavne od toho čo chceš dosiahnuť?
Pokiaľ chceš celý figovník dobre zatepliť a chceš si zmenšiť zateplovanú časť aby si si uľahčila prácu, tak tiež teraz, aby sa ti lepšie zateplovalo. Nazabudni pritom, že niektoré konáre je jednoduchšie priložiť možno k zemi a zahrnúť zeminou - nakopcovať, či si pomôcť aj slamou či čečinou či lístím a podobne, zatiaľ čo iné konáre zasa k zemi neohneš lebo by si ich tým zlomila a treba ich zatepliť - na stojato. Tieto 2 spôsoby sa dajú kombinovať.
Pokiaľ chceš maximalizovať prvú úrodu v júni budúceho roka tak nestrihaj na jeseň vôbec. Nechaj v takom prípade strihanie až na koniec mája kedy budeš vidieť čo namrzlo čo vymrzlo úplne a čo naopak prežilo. Budeš tiež vidieť malé pôdiky ako sa začínajú zväčšovať a potom sama posúdiš, či niektoré plôdiky obetuješ, tým že ich odstrihneš kvôli estetickej hodnote kríka alebo nie a necháš ich vyvýjať sa a ostriháš len konáriky suché, namrznuté či tie ktoré nemajú plôdiky. Len nezabudni s tým počkať do konca mája!
Rovnako môžeš samozrejme časť ostrihať teraz a časť nechať na máj.

Ak chcete mať figovník pekný a pritom skladný, tak by som nestrihal raz za rok radikálne, pretože sa tak pripravujete o tú najdôležitejšiu prvú úrodu, ale radšej začtipovať za zelena v lete za každým 4 listom napríklad. Takto vypestujete kompaktný krček ktorý nebude nadrozmerný a pritom nebudete mať metlu s asi metrovými výhonmi ktoré navyše urobia len druhú úrodu, ktorá nemusí pri každej odrode v našich podmienkach aj dozrieť.

Na druhej strane, figa je jedna z mála rastlín, ktoré možeš nielen zimovať v štádiu vegetačného pokoja ale aj pestovať za oknom hoci aj v paneláku celú zimu a bude rásť v pohode, takže na jar už budú celkom veľké rastlinky. Len pozor aby neboli moc vyťahané za slnkom. Svetlo teplo a vlhko musia byť čo najviac v rovnováhe a svetla je cez zimu pomenej preto aj ostatné treba primerane pritlmiť. Ale figa je burina a vydrží fakt veľa. Ak chcete fikovník pestovať v zime v bytových podmienkach nezabudnite ho schovať skôr na jeseň než zhodí listy a v prípade že ide z chladu treba poliať horúcou vodou aby sa dostali v danešj chvíli do tepla nielen listy, ale aj korene, inak hrozí že utrpí šok a zhodí listy.