Hurmi kaki - Hurmikaki - Diospyros kaki - Ebenovník rajčiakový - Tomel

Ak už to aj poznáte, nezabudnite si pozrieť v závere doplnené novinky a skúsenosti zo Slovenska!

 

  Božské ovocie Hurmikaki Ebenovník rajčiakový

 

 

Dovoľte nám predstaviť Vám ďalšiu rastlinu, ktorá iste prirastie k srdcu a slovenskej úrodnej pôde mnohých nadšencov pestovania zaujímavých ovocných druhov. Hurmikaki alebo Tomel alebo Diospyros Kaki, či radšej používate názov ebenovník rajčiakový. Všetko jedno stále sa jedná o rovnaké ovocie mnohých tvárí.

Je to niečo iné ako Asimina (pawpaw). Ebenovník rajčiakový, nie je tak slávna drevina, niektorí ju vopred odmietajú pod dojmom konzumácie ovocia nevalnej chuti z Albánska pred desiatkami rokov. (cena za1 kg sa pohybovala 6-8 Kčs, dnes je dovážaná prevažne z Talianska, Španielska a Izraela a bola predávaná ako kusovka za 10 až 20 Sk) Nič z toho jej neuberá na zaujímavosti. Navyše, vzhľadom na množstvo druhov príslušného rodu (rod obsahuje viac ako 100 rôznych druhov), sú známe aj druhy opadavé a mrazuvzdorné.

Hurmikaki alebo Tomel alebo Diospyros Kaki alebo Ebenovník rajčiakonosný nemá s paradajkami vôbec nič spoločné. Patrí do rodu Diospyros (označenie je pôvodom z gréčtiny), čo mimochodom znamená niečo ako "ovocie bohov". Hovorovo sa u nás nazýva najčastejšie Hurmi Kaki  alebo Hurmikaki (Kaki znamená údajne v Turečtine sladká, milá, najčastejšie vo vzťahu k mladému dievčaťu)

Z ovocinárskeho hľadiska majú najväčší význam Štyri druhy Ebenovníka rajčiakového.

Diospyros Kaki, Hurmikaki hovorí sa mu aj  ebenovník rajčiakový východný, alebo Japonský a má najväčší, takpovediac celosvetový význam ako intenzívne pestovaná ovocná drevina. Plody Hurmikaki sa na najrozšírenejších odrodách tvoria partenokarpicky, podobne ako pri figovníkoch a často ani neobsahujú semená. Opelenie však zvyšuje kvalitu plodov. Pochádza z Číny, kde sa rozšíril už v 7. storočí, odtiaľ do Japonska, v 14. storočí sa dostal do Kórei a v sedemnástom až 19. storočí postupne aj do Európy, najmä Talianska a Španielska. Dodnes je však Ebenovník najviac pestovaný v Ázii, kde je veľkovýrobnou technológiou pestovaných viac ako 50 odrôd, zatiaľ čo v Európe je až 90% produkcie zabezpečované jednou odrodou „Tipo“. V Izraely je zasa najrozšírenejšia v rovnakom percente jedna odroda Triumh.

 

Diospyros Virginiana Americké Kaki, Hurmikaki či ebenovník rajčiakový mál význam omnoho menší a iba veľkoplodé vyšľachtené odrody, najmä v okrajových oblastiach ako je napríklad aj Slovensko. Význam ebenovníka rajčiakového však stále stúp. Pre svoju osobitú chuť a nenáročnosť si tento druh Ebenovníka rajčiakového získava stále viac priaznivcov a pestovateľov aj u nás. Je vo všeobecnosti najviac odolný voči mrazom a chladnejšiemu podnebiu. Má bujný rast a tvorí väčšie koruny. Samičie stromy potrebujú k tomu aby mohli dobre rodiť opeľovača - strom, ktorý vytvára veľké množstvo peľu. Pochádza z východných štátov USA.

 

Diospyros Lotus, označený niekedy ako Kaukazský, Ebenovník datlový má význam najmä ako podnož pre niektoré odrody Diospyros Kaki. Tento druh je niečo iné už na prvý pohľad preto by som ho ebenovníkom rajčiakovým ani nenazýval aby nedošlo k omylu. Žiaľ niekoľko krát som videl ako neseriozny a veci neznalý predajcovia predávali tento podpníkový druh na hranici jedlosti ako skutočný ebenovník rajčiakový a nebola to napriek fotkám ktoré ukazovali pravda. Podľa listov je možné tento ebenovníka - lotus ľahko rozpoznať od ušľachtilého ebenovníka rajčiakového. Je to najčastejšie dvojdomý strom. Pochádza zo strednej, ale aj západnej Ázie. Na rozdiel od predchádzajúcich druhov nevytvára kolovitý koreň, ale bohatšie vetvený.

Diospyros Digina, nazávaný tiež ako čokoládový stromček, čokoládové kaki alebo aj Becksapota. Je to tropickejšia verzia Kaki. Plody sú podobné, často dokonca väčšie dosahujúci i pol kg hnedej až čiernej farby po tozretí. Dužina lahodná pripomínajúca čokoládu s malinami či ostružinami. Je však citlivý na mráz a treba ho preto pestovať v teple v zime najlepšie v skeníku alebo priamo v kvetináči v bite, kde sa mu darí dobre a dokáže dokonca prinášať aj úrodu. Pochádza zo strednej Ameriky z horských oblastí a jeho pestovanie je vhodné aj pre milovníkov tohoto ovocia ktorý nemajú záhradku.

 

Snaha o rozšírenie pestovania týchto druhov Ebenovníka rajčiakového vedie k dobrým výsledkom. Veď napokon na južnom Slovensku rastú už desiatky rokov rodiace stromy Diospyrosa - Ebenovníka, čo svedčí o jeho úspešnej introdukcii do vhodných podmienok. Stále je však ešte vzácnou raritou v porovnaní s napríklad miliónmi jabloní. Skutočne sa nedá očakávať, že by niekedy došlo až k takémuto masívnemu rozšíreniu Ebenovníka na Slovensku, ale už teraz je isté, že vo vhodných lokalitách už našiel v záhradách svoje miesto a šíri sa pomerne rýchlo.

Možno najlepším dôkazom úspešnosti pestovania na Slovensku je rozšírenie náhodného semenáča, ktorý približne pred 30 rokmi vyrástol na plano pri Dunaji. Tak ho aj začali volať Dunaj a pod týmto menom sa rozširuje po južnom Slovensku štepený na podpníky Diospyros lotus.

Ebenovník Rajčiakonosný (Diospyros Kaki L.) je známy aj pod názvami Tomel Japonský, "Hurmi Kaki“, "Hurmakaki" „persimon" alebo „churma" alebo „sharon fruit". Zaraďuje sa medzi subtropické ovocie a jeho pestovanie je rozšírené vo väčšine subtropických oblastí sveta. Oblasťami pôvodu sú predovšetkým stredná a západná Čína a Japonsko, kde má jeho pestovanie veľmi bohatú tradíciu. Ebenovník je možné zaradiť medzi subtropické rastliny s istou mierou mrazuodolnosti, ktorá umožňuje jeho pestovanie, za dodržania určitých podmienok, i v klimaticky chladnejších oblastiach, ako je napríklad aj Slovensko.
Odrodová skladba Diospyrosu Kaki - ebenovník rajčiakový je veľmi široká. V Číne je do súčasnosti opísaných takmer 900 odrôd.
Odrody sa rozdeľujú podľa doby zrelosti na skoré, stredne neskoré a neskoré, v produkčných oblastiach dozrievajú skôr do druhej dekády októbra, stredne neskoré od druhej dekády októbra do konca druhej dekády novembra a neskoré odrody po skončení druhej dekády novembra.

Odrody ebenovníka rajčiakového sa ďalej rozdeľujú na tie, ktoré sú sladké aj pred úplným dozretím a tie, ktoré sú podobné mišpuliam v spôsobe dozrievania. Zo začiatku je zelené, neskôr získava viac a viac žlté sfarbenie, väčšina odrôd pri dozrievaní získava oranžový až červený odtieň sfarbenia šupky a dužiny. Tieto odrody sú pred úplným dozretím takmer nepoživateľné, pretože majú trpkú zvieravú chuť, ktorá môže kriviť ústa podobne ako divoké lesné trnky. Po dozretí má však lahodnú chuť pripomínajúcu marhule s medom. Trpkosti je možné ešte pred úplným dozretím čiastočne zbaviť mrazom, alebo niekoľkohodinovým máčaním v teplej vode.

Ten kto si obľúbi tieto sladké „plody slnka“ a jedáva ich pravidelne, robí vec nielen príjemnú pre svoj jazyk, ale aj užitočnú pre svoje zdravie. Ebenovník rajčiakový je považovaný za veľmi cenný dietetický zdroj vitamínov. Zrelé plody obsahujú veľa beta-karoténu (45 mg karotenoidov na Kg),vitamínu C, A, PP, obsahuje približne dvojnásobok draslíka (3200mg/Kg), jódu, horčíka (115mg/kg), fosforu, železa, vápnika (37mg/kg), medi, mangánu, sodíka (35mg/kg) v porovnaní s jablkami. Treba však povedať, že rozdiel v zložení medzi jednotlivými odrodami je značný a cennejšie sú práve tie trpkejšie, sladšie a červenejšie. Vďaka týmto prvkom je odporúčaný ako podporný prostriedok aj pri liečbe anémie.

Ebenovník rajčiakový - hurmikaki obsahuje veľké množstvo ovocného cukru (15 – 25 %) glukózy a fruktózy, pričom udržiava v kardiovaskulárnom systéme hladiny cukrov, ktoré nepresahujú normy. Uvádza sa, že ako prevencia pri ochrane pred arteriosklerźou postačuje denne 100g plodu. Veľké množstvo trieslovín , pektínov a ďalších látok blahodárne pôsobí na zažívací systém, najmä sliznicu čriev. Údajne znižuje riziko tvorby obličkových kameňov a rakoviny. Má diuretický účinok, ako tonikum upokojuje nervový systém. Je účinný antioxidant a má čiastočne bakteriocídny efekt na nežiadúcu mikroflóru. Je využívaný tiež v kozmetike pre svoj priaznivý vplyv na pokožku.

Dužina sa najčastejšie využíva na priamu konzumáciu, ale v oblastiach bežného pestovania ju využívajú aj na výrobu džemov, ovocných šalátov, zmrzlín, jogurtov. V Číne sa z Ebenovníka rajčiakového - hurmikaki robí špecialita – cesto, ktoré sa plní džemom a smaží na oleji. Sušený obsahuje až 65% cukrov a stáva sa tak skutočnou sladkosťou. V Číne sú na tento účel využívané špeciálne odrody, ktoré zostanú vláčne, pričom im zostane aj ich medová príchuť (odroda „Tamopan“). Šťava slúži v Ázii tiež k výrobe vína a likérov.

Všetky kultúrne odrody ebenovníka  rajčiakového - hurmikaki vytvárajú pomerne rozložité, v priaznivých podmienkach dlhoveké koruny stromov, vysoké maximálne 15 metrov. V našich podmienkach však podstatne nižšie. Najčastejšie sú pestované ako pyramidálne vretená, kotlovitá otvorená koruna, či palmeta. Sú ľahko tvarovateľné a dobre znášajú rez. Pestujú sa najčastejšie v sponoch 4x4m.

Koreňová sústava ebenovníka rajčiakového - hurmikaki je typická dlhým kolovitým koreňom. Plodom je guľovitá, či mierne sploštená bobuľa (od 70 do 700g podľa odrody a podmienok). Dužina je podľa stupňa zrelosti tvrdá až kašovitá, žltá, oranžová až červená, bez semien, prípadne s niekoľkými semenami, podobnými veľkej fazule. Všetky druhy sú veľmi okrasne pôsobiace pekné stromy, či kríky. Pokiaľ neprídu skoré jesenné mrazy, listy sa vyfarbujú do červeno-oranžových žiarivých farieb a tvoria tak dominantu miestneho porastu.

Všetky (podľa odrody) bujne rastú (spočiatku menej), dobre možno však rast regulovať rezom, ktorý umožňuje udržať aj veľmi kompaktné tvary, najmä v kombinácii s vhodnou odrodou (existujú aj také, ktoré vykazujú do určitej miery previslosť). Odrody štepené na podpník - Diospyros Virginiana majú slabší, pomalší a zákrpkovitejší vzrast.

Ebenovníky rajčiakové - Hurmikaki v našich podmienkach takmer netrpia škodcami ani chorobami. Iba výnimočne sa môže vyskytnúť múčnatka, prejavujúca sa černaním žilnatiny a mladých výhonov.

V našich podmienkach je najčastejšie pestovaný Diospyros Kaki, ktorý ale reálne prežíva bez úhony maximálne -16 stupňov a aj to nie všetky odrody. Preto je možné ho pestovať v najteplejších regiónoch a aj to bez ochrany iba na dobre chránených miestach.

Odrody Ebenovníku japonského  - Hurmi kaki - Tomel, ebenovník rajčiakový môžu byť rozdelené do 4 skupín, podľa vplyvu opeľovania. Ide o skupiny :

PCNA (pollination Constant Non Astringent) - odrody so sladkou chuťou dužiny, obsahujú semená a v dužine sú zreteľné tmavé bodky.

PVNA (pollination Variant Non Astringent) - sladká chuť sa prejavuje iba po opelení, partenokarpicky vzniknuté plody sú jedlé až po zmäknutí dužiny.

PCA (pollination Constant Astringent) - odrody s trpkou chuťou v čase zrelosti, jedlé až po zmäknutí plodov.

PVA (pollination Variant Astringent) - odrody, ktoré majú po opelení dužinu sladkú len v bezprostrednej blízkosti semien, kde sa vyskytujú tiež tmavé bodky. Počet semien je variabilný.

 

Bezpečnejšie je ebenovník rajčiakový čiže hurmikaki v zime chrániť, alebo ho pestovať vo veľkých nádobách, či v studených skleníkoch.

Ebenovník rajčiakový, hurmikaki je veľmi vhodný na kontajnerovú kultúru, vonku len na dobrých biotopoch ponúkajúcich vhodnú zimnú mikroklímu a dostatočnú sumu teplôt za vegetácie. Pestovaním v kontajneroch nie je ovplyvnená veľkosť ani kvalita plodov. Rastliny  hurmikaki sú vynesené skoro na jar na vonkajšiu plochu, počas vegetácie sú na nej pestované a na jeseň, pred príchodom silnejších mrazov (-10 ° C) sú opäť prenesené na veľmi chladné zimovisko s teplotou 1-2 ° C. Rastliny sa rezom musia udržiavať v primeranom tvare. K nádobám je vhodné počas vegetácie aplikovať kvapkovú závlahu. Týmto spôsobom je možné do zrelosti dopestovať skoré odrody, ktoré dozrievajú na Slovensku začiatkom októbra (napr. Tone Wase, Mikatani Gosh, Nikitskaja Bordovaja, Rosijanka, Čokoladnyj ako aj naše semenáče ako Dunaj a iné).

Pestovanie rastlín Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový )v studených skleníkoch je z hľadiska mrazového poškodenia najbezpečnejším spôsobom. Rastliny, ktoré rastú vo voľnej pôde v dobrých podmienkach, dosahujú značných rozmerov. Preto je potrebný každoročný udržiavací rez, ktorý rastliny Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový )v čase pučania bez problémov tolerujú. Je vhodné mať u rastlín pevnú oporu, rastliny v čase plodnosti nesú značnú váhu plodov a krehké konáre sa preto ľahko lámu. Nutné je správne dodržiavanie pravidelného závlahového a teplotného režimu, rastliny reagujú negatívne na nerovnomerné závlahové dávky a prehrievanie skleníka, najčastejšie odpadom nedozretých plodov. Pestovanie Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový )v studených skleníkoch je vhodným a nenáročným spôsobom pre naše klimatické podmienky. Teplotné nároky rastlín v zime sú minimálne a teplota v skleníku sa môže udržiavať na minimálnej potrebnej hodnote. Z uvedených spôsobov pestovania dosahujú pri tomto rastliny najvyšších výnosov.

V poslednom čase k nám čoraz častejšie preniká Diospyros Virginiana, Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ) ktorý znáša bez úhony teploty do -26 stupňov. Má však plody menšie a menej chutné ako Kaki. (3-6 cm a 30-40g) To je však relatívne a niekomu iste budú práve naopak chutiť tieto manšie Kaki viac pripomínajúc trochu čokoládový likér.

Je vyšľachtených niekoľkodesiatok jedlých odrôd týchto amerických Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ), pričom najznámejšie u nás dostupné odrody sú Meader, Garestson, Early Golden, Ruby.

Ďalej je možné si zaobstarať kríženca Diospyros Kaki s Diospyros Virginiana. Tieto hybridné Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ) boli vyšľachtené na Ukrajine a tvoria formu, ktorá je niečo medzi rodičovskými druhmi, a to ako v kvalite plodov a chuti, tak aj v odolnosti voči mrazom. Zatiaľ je rozširovaná len Rosianka a Nikitskaja Bordovaja. Medzidruhový kríženec Nikitskaja Bordovaja dosahuje z uvedených odrôd najintenzívnejšie vyfarbenie. Chuť plodov týchto amerických Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový )
je výrazne sladká, dužina mäkkej konzistencie bez známok trpkosti. Veľmi chutná. Ukrajinská odroda Zvezdočka nedosahuje chuťových kvalít predchádzajúcej odrody, ale jej prednosťou je netrpká dužina v tvrdom stave.

Skúsenosti zo Slovenska:

Na základe fenologických pozorovaní stromov Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ) možno uviesť, že v podmienkach studeného skleníka začínajú rastliny pučať v polovici marca, kvitnú začiatkom mája a zrelosť dosahujú až začiatkom decembra. Vo vonkajšom prostredí nastáva pučanie až v polovici apríla. Kvitnutie pri pestovaní celoročne vo vonkajšom prostredí, nastáva na začiatku júna.
Skoršie odrody Diospyros Kaki, dozrievajú pri vonkajšom pestovaní až koncom októbra. Skoršie odrody Virginiany však už koncom augusta!

Potešiteľná správa je, že sa tu objavila odroda s pomerne veľkými a veľmi chutnými plodmi pod názvom "marhuľový džem" Dozrieva už v polovičke augusta a je značne odolná voči mrazu až približne do -30.

 

Súčastný stav pozorovania pôvodných Slovenských semenáčov Hurmi kaki, Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ).

 

Málo kto vie, že na Slovensku máme už vyše 50 ročný strom Hurmi kaki. Bol vypestovaný tak ako o pár rokov neskôr mnohé ďalšie zo semienok plodov, ktoré sa k nám dovážali ešte za hlbokého socializmu najčastejšie z Albánska. Staršia generácia si možno nostalgicky povzdychne nad cenou 5 Kčs za 1 kg, týchto božských plodov! Len vínimočne sa našiel medzi bezsemennými plodmi nejaký plod s jedným či niekoľkými semienkami.

Väčšina týchto starších (najčastejšie od 30-40 ročných) stromov, semenáčov vďačí za svoju existenciu náhode, že ich niekto vysadil a šťastiu že sa dostali v teplejšej oblasti na dobré chránené miesto. Tieto mrazmi mnohých rokov preverené stromy rastú vždy z južnej strany domu v meste chránené pred severnými vetrami, pritom neďaleko tečúcej vody, či v starom bývalom koryte. Majú dobrú mikroklímu a tak v takejto polohe nás možno všetkých ešte aj prežijú, pokiaľ ich niekto nevyrúbe...

Mal som možnosť sa zoznámiť s niektorými semenáčmi z Čiech, Maďarska aj Zakarpatskej ukrajiny. Na Slovensku Evidujem, či poznám alebo poznal som spolu 16 takýchto stromov. 10 ešte žijúcich semenáčov má odlišné vlastnosti. 5 s týchto stromov je náhodou na rôznych miestach v Nitre. Všetko sú to samozrejme pravé Hurmi kaki so všetkými výhodami aj nevýhodami, ktoré z toho vyplívajú.

Všetko sú to napriek svojmu veku nie veľmi veľké avšak pomerne rozložité stromy s kmeňom typickým pre takéto semenáče. Kmeň nie je hrubý, rast najčastejšie nie je tak bujný ako pri štepovancoch na Diospyros lotus, kvôra je hrubšia, dopraskaná a odlamuje sa.

Majú pomerne veľké listy. Na konároch ktoré sú mladé a bujné po zmladení môžu byť listy až prekvapivo nezvyčajne veľké. NIektoré majú listy kožovitejšie lesklé z vrchnej strany.

 

Podľa charakteristík plodov ich možno všetky rozdeliť do 2 skupín:

1. Najčastejšie, v 6 prípadoch sa jedná o partenokartpicky - bez opelenia sa tvoriace bezsemenné plody.

a) V 4 prípadoch veľké gulovité, iba mierne sploštené. Plody dosahujú bežne 130 - 200g, najväčšie môžu dosiahnuť až do 400g. Dosahujú oranžovú farbu najčastejšie až v novembri nie každý rok sa stihnú na stromoch úplne "dofarbiť". I nedozreté takmer ešte zelené sa však pri skladovaní vyfarbia a zmäknú. Jesť sa dajú kvôli trieslovinám až po úplnom zmäknutí a dozretí.

b) V jednom prípade sú plody hranatého štvorcovitého tvaru sú o niečo menšie 100 - 150, maximálne do 200g, v ostatných vlastnostiach sa neodlišujú od tých v bode a).

c) V jednom prípade sa jedná o plody skôr menšie ale intenzívnejšie červené 80 - 150g výrazne šťavnaté v ostatnom zhodné s plodmi v bode a)

 

2. V 4 prípadoch sa plody netvoria partenokarpicky. Tieto stromy Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ) vytvárajú samčie aj samičie kvety a preto sa vedia opeliť sami ako aj vedia opeliť iné stromy Diospyros okolo seba. Toto doteraz u nás zaznávané opelenie je u nás dôležité, pre všetky odrody, dokonca aj pre partenokarpické samice, pretože takto po opelení majú v priemere až o 40% vyššiu úrodu ako keď tvoria plody bez opelenia len partenokarpicky. Tiež opelené plody majú lešiu chuť, inú štruktúru dužiny, sú sladšie, vyfarbenejšie a väčšie. Na prvý pohľad je teda vidno rozdiel aj bez porovnávacich testov, ktoré ale boli urobené.

To je aj dvôvod prečo práve tieto stromy majú veľký význam a budúcnosť aj v našich záhradách.

a) V 2 prípadoch vytvárajú stromy dokonca 2 druhy plodov a tri druhy kvetov. Samčie kvety slúžia iba na opelenie. Z väčších obojpohlavných kvetov sa vyvýjajú pomerne veľké plody od 130 do 200g, výnimočne i o niečo viac. Tieto väčšie plody majú výraznejšie sploštený hranatý štvorcovytý tvar. Menšie, iba samičie kvety sa vyvíjajú do menších podlhovastých vajcovitých až slivkovitých podlhovastých plodov bez sploštenia, veľkých len 40-80g. Pri menších plodoch sú semená v počte 3-6, pri väčších 4 až 10. Častejšie sa vyskytujú plody s vyšším množstvom semien. Toto pre niekoho negatívum však vyvažujú sladkou dužinou, ktorá sa dá jesť, hoci ešte nie je zrelá. Neobsahuje taniny - triesloviny a preto nemajú vôbec zvieravú chuť, hoci sú ešte zelené a nedozreté, už sú sladké a poživateľné. Takto sú vhodné aj pre milovníkov tvrdého ovocia, ktorí inak mäkké kaki často neoblubujú.

b) V jednom prípade sú plody oveľa menšie. Iba 6 až 60g. Inak sú však rovnaké ako v bode a) väčšia forma je však menej výrazná a odlišná od menšej hoci pozorovateľná. Tiež hranatosť "väčšej" formy plodov je menej výrazná a semien je pochopiteľne tiež menej. Rovnako sú však úplne sladké aj pred dozretím.

c) V jednom prípade sú plody tiež skôr menšie len 50 až 100g s menším počtom semien. Od 1 do 4 semien výnimočne 6 kusov. Plody Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ) sú výrazne červenšie, šťavnaté. Môžu mať v sebe pred dozretím aj nejakú trpkosť. Po preštepení na Diospyros Lotus sa plody zväčšia ešte výraznejšie ako pri iných odrodách. Dosahujú takto až dvojnásobnú veľkosť teda 130 až 200g. Výnimočne aj viac. Takto však zmenia chuť aj farbu. Sú menej šťavnaté a menej červené po naštepení na Lotus.

 

Celkovo tieto semenáče Hurmikaki ( ebenovník rajčiakový ) iste stoja za to, aby boli ďalej množené a aby sa zachovali, pretože to, že sa dokonale dokázali prispôsobiť našim podmienkam, hoci aj v mikroklimaticky výhodnej polohe, svedčí o tom, že je možné ich dlhodobo úspešne pestovať aj na ďalších miestach. Navyše, odrody vytvárajúce semená vedia opeliť okolité Diospyrosy a tým zlepšiť ich vlastnosti plodov.

 

Ing. Andrej Danek, Nitra

0903/ 258 405